Výsledky vyhľadávania

Andrej Bán: Predovšetkým, som nanajvýš ostražitý, ak mi nejaký Rus so súcitom vychovávateľa voči chovancovi ústavu hovorí, že strácam „východnú nohu“ alebo „niečo z východnej mentality“. Čo to je, tá noha a mentalita? Ak pod tým mám chápať bodrú žoviálnosť ožranov, čo je najčastejší prípad, tak to radšej ostať jednonohý. Ak, naopak, mám za tými otravne často sa opakujúcimi floskulami vidieť nedozierne hĺbky východnej duše, ktorú (my) povrchní, v konzume utopení Európania (ozaj, vy Rusi ste Aziati?) nie a nie pochopiť, tak poviem iba jedno: ďakujem, je skvelé o tej duši (nohe, mentalite) čítať v Dostojevského románoch. Nič viac z nej však k šťastiu nepotrebujem.

Jacqueline Bisset v roku 2004

Pán Múch od Wiliama Goldinga je jednou z najvplyvnejších kníh 20. storočia - popisuje príbeh skupiny chlapcov, ktorí stroskotali na opustenom ostrove, ale namiesto "Dvoch rokov prázdnin" zažili peklo na zemi, pretože v nich "prevážila ľudská prirodzenosť" - násilie, surovosť, egoizmus. Ide o fiktívny príbeh, do ktorého Golding premietol svoje videnie ľudskej povahy - sám bol mizantrop, alkoholik týrajúci svoje okolie. Príbeh šiestich chlapcov rok žijúcich na opustenom ostrove sa v skutočnosti naozaj udial, v roku 1966, a dopadol úplne inak. Chalani výborne spolupracovali, boli tvoriví a disciplinovaní a ich zážitky sa oveľa viac podobajú "Dvom rokom prázdnin", než "Pánovi Múch". Goldingova kniha však silne ovplyvnila rôzne reality show, kde sa ale organizátori snažiaci sa o čo najvyššiu sledovanosť musia dopúšťať množstva manipulácií, aby z ľudí vytrieskali negatívne reakcie, ktoré divákov prirodzene fascinujú viac, než príklady ľudskej statočnosti a obetavosti. A následne sa takýto falošný obraz "skutočnej" ľudskej povahy pumpuje cez televízne obrazovky do miliónov hláv. Ľudstvo dosiahlo súčasný stav sveta práve preto, lebo ľudia dokážu vynikajúco kooperovať v krízovej situácii, rádovo lepšie, než akýkoľvek iný živočíšny druh.