Nemáte prístup k Vášmu heslu?
...a krása, ktorá tykala si s Bohom, sama sebe dnes rozpráva zmätené, čudné veci.
Milan Rúfus
Michelangelo
Niest’ bremeno a spievať.
Ty si vedel,
kto nosí krásu na krst.
My už nie.
My nevieme, my iba poznáme.
Ako sa naťahujú hodinky.
Koľko má kostí veľryba. I báseň.
Ó, každý chĺpok, trikrát spočítaný,
na tele krásy. Čo s tým, čo s tým?
S múdrením, ktorým pribúda
ničoty ako vlčej tmy - a básnik,
zhodený jazdec, z jamky po podkove
chce stvoriť koňa.
Úzkosť, únava...
Jak deti v lese sme zablúdili v mnohom.
A krása, ktorá tykala si s Bohom,
sama sebe dnes rozpráva
zmätené, čudné veci.