Osobné nástroje
Nachádzate sa tu: Titulná stránka / Archív / Citáty / Anima - Animus

Anima - Animus

Slovníček niektorých Jungových základných pojmov. Aniela Jaffé: Vzpomínky, sny, myšlenky C. G. Junga. s. 374 - 375.

Personifikácia ženskej povahy v nevedomí muža (anima) a mužskej povahy v nevedomí ženy (animus). Táto psychická dvojpohlavnosť zodpovedá biologickej skutočnosti, že je to väčší počet mužských (ženských) génov, ktorý rozhoduje pri určovaní mužského (ženského) pohlavia. Menší počet génov opačného pohlavia sa zdá vytvárať charakter opačného pohlavia, ktorý však v dôsledku svojej podriadenosti zostáva obvykle nevedomý.

C. G. Jung: "Každý muž v sebe odjakživa nosí obraz ženy, - nie obraz tejto určitej ženy, ale nejakej určitej ženy. Tento obraz je v podstate nevedomá zdedená látka, pochádzajúca z pradávnych dôb a vštepená živému systému, "typus" ("archetypus") všetkých skúseností radu predkov s ženskou bytosťou, kondenzát všetkých dojmov z ženy, zdedený psychický adaptačný systém... To isté platí tiež o žene, taktiež ona má svoj vrodený obraz muža. Skúsenosť učí, že by sa malo presnejšie povedať: obraz mužov, zatiaľčo pri mužovi je to skôr obraz jednej ženy. Pretože je tento obraz nevedomý, je stále nevedome v podobe projekcie premietaný do milovanej postavy a je jednou z najdôležitejších príčin vášnivej príťažlivosti a jej opaku."*

"Prirodzená funkcia anima (rovnako ako animy) spočíva v tom, že vytvára spojenie medzi individuálnym vedomím a kolektívnym nevedomím. Príslušným spôsobom predstavuje persóna akúsi sféru medzi vedomím viazaným na ja a objekty vonkajšieho sveta. Animus a anima by mali fungovať ako akýsi most alebo brána k obrazom kolektívneho nevedomia, tak ako persóna predstavuje akýsi druh mostu ku svetu."**

Všetky archetypické manifestácie, teda aj animus a anima, majú aspekt ako negatívny, tak aj pozitívny, ako primitívny, tak aj diferencovaný.

C. G. Jung: "Animus je vo svojej prvej nevedomej forme spontánny, neúmyselné utváranie názoru, ktoré má ovládajúci vplyv na citový život, anima je naproti tomu spontánne utváranie citu s následným ovplyvnením respektíve s distorziou rozumu ("Poplietla mu hlavu.") Animus sa preto ako projekcia premieta s obľubou do duchovných autorít a ostatných "hrdinov" (včítane tenorov, "umelcov" a športových velikánov). Anima sa rada zmocňuje toho, čo je v žene nevedomé, prázdne, frigidné, bezmocné, bezvzťahové, temné a dvojznačné... Duša, ktorá sa (v individuačnom procese) pripája k vedomiu naviazanému na "ja", má teda pri mužovi znamenie ženské a pri žene znamenie mužské. Jeho anima sa snaží zjednotiť a spojiť, jej animus chce rozlíšiť a poznať. Je to presný protiklad... V skutočnosti vedomia znamená tento protiklad konfliktnú situáciu, aj keď vedomý vzťah oboch indivíduí je harmonický."***

"Anima je archetyp života... Lebo život prichádza k mužovi skrz animu, akokoľvek je on toho názoru, že k nemu prichádza skrz rozum (mind, myseľ). A tajomstvo ženy je, že k nej život prichádza skrz duchovnú postavu anima, akokoľvek sa ona domnieva, že život jej prináša erós. Ovláda život, takpovediac habituálne žije erótom, avšak skutočný život, pri ktorom je ona aj obeťou, prichádza k žene skrz rozum (myseľ, mind), ktorý je v nej stelesnený animom." ****

 

* Die Ehoe als psychologische Beziehung (Manželstvo ako psychologický vzťah), 1925, in: GW XVII, Uber die Entwicklung der Personlichkeit (O vývoji osobnosti), 1970, s. 224

 

 

** Nepublikovaná seminárna správa, zv. 1, 1925. Preložené z angličtiny.

 

 

*** Die Psychologie der Ubertragung (Psychológia prenosu), 1946, in: GW XVI, Praxis der Psychotherapie (Psychoterapeutická prax), 1958, 2. vyd. 1976, s. 323.

 

****Nezverejnené seminárne vyjadrenie o Zarathustrovi Nietzscheho, 1937. Preložené z angličtiny.