Pri riešení rómskeho problému sa treba zbaviť mýtov

Rómovia netvoria jednotnú skupinu. Mýtus je aj to, že ich  problémy vyriešia vzdelaní Rómovia.

Jednou zo základných chýb, ktorej sa spoločnosť dopúšťa pri riešení tzv. rómskej problematiky, je domnienka, že Cigáni tvoria jednotnú skupinu, národ, ktorý má akúsi predurčenú vôľu byť spolu a spolupracovať navzájom.

Cigáni, príslušníci kultúry rómskej osady, nie sú národom najmä preto, že ním byť nechcú. Ide o tradičné rodové zoskupenia, kde základným atribútom členstva je pokrvné príbuzenstvo. Pojmy ako kolega, kamarát sú vo význame majoritnej spoločnosti týmto ľuďom cudzie, alebo sa realizujú opäť len na príbuzenskom princípe, to znamená, že kolega je zároveň bratranec a podobne. Zvláštnosťou tejto kultúry je, že tento princíp sa uplatňuje  aj v sobášnej politike.

Preto si myslím, že by riešitelia rómskej problematiky mali prestať uvažovať o rómskej osade ako o homogénnom jednoliatom celku, tá tak totiž nefunguje. Vzťahy medzi príslušníkmi rozličných rodov v rómskej osade sú antagonistické. Kultúra rómskej osady neuznáva koncept ľudskej rovnosti, odmieta ho a práve naopak, v zmysle jej hodnôt ľudia nie sú si rovní už zo svojej podstaty.

Rituálna nečistota

Antropológia popisuje fenomén tzv. rituálnej nečistoty, ktorý v rómskych osadách pozoroval súčasný český najvýznamnejší bádateľ Marek Jakoubek. Princíp rituálnej nečistoty v rómskych osadách delí Rómov na žuže Roma (čistých Cigánov) a degeša (Cigánov rituálne nečistých). Nejde tu o čistotu v zmysle telesnej hygieny.

Je to iracionálna kategória, ktorá príslušníkom kultúry rómskej osady predpisuje, s kým je možné sa stýkať a s kým nie. Samozrejme, rituálne čistí sú Cigáni z jedného rodu. Preto nie je možné používať spoločné hygienické zariadenia: ak do sprchy v hygienickom centre vstúpil niekto z jedného rodu, noha cudzieho Cigána tam už nevstúpi.

Ďalším mýtom o kultúre rómskej osady je tvrdenie, že v nej chýbajú hygienické návyky. Nie je to pravda. Rómovia sa umývajú každý deň, na fotografiách osád si akiste pozorovateľ všimne rozvešané košele, nohavice, bielizeň. Cigánky perú v rukách často niekoľko hodín, domnievam sa teda, že ak by im nezáležalo na čistote, sotva by tú drinu podstupovali. Samozrejme, bielizeň praná  ručne a v prostriedku na umývanie riadu sotva bude čistá podľa vžitých noriem bežného Európana.

Tento fakt je zdrojom zaujímavých kultúrnych nedorozumení: ak by niekto z vás Rómom vytkol nedostatočnú hygienu, sú presvedčení, že v zásade hovoríte o Cigánoch z iných rodových skupín - oni samotní predsa perú a umývajú sa. Pritom títo Cigáni majú často voči iným rómskym rodom oveľa väčšie predsudky ako gadže!

Vzdelaných neberú

Tvrdenie, že rómsku problematiku môžu riešiť vzdelaní Rómovia, je opäť mýtus. Kultúra rómskej osady v zásade odmieta Rómov ako svojich predstaviteľov, nedôveruje im už zo spomenutých princípov. Vzdelaní Rómovia neslúžia ako nasledovaniahodný príklad, skôr naopak. Predstaviteľov rómska osada nemá. Autoritami sú tu len starší členovia jednotlivých rodov. Tí však nemôžu vystupovať v mene celej osady, nikto ich totiž  nebude akceptovať.

Ak bude spoločnosť chápať kultúru rómskej osady ako problém, potom k nej bude musieť pristupovať na základe skutočného poznania. Musí si prestať vykresľovať Rómov ako obete, táto pozícia im síce často vyhovuje, ale zároveň ich udržiava v marazme.

Falošná útlocitnosť zákonodarcov, ktorá sa prejavila v nedotknuteľnosti štátnych dávok, nepriniesla nič dobré, ľudia iba špekulujú, ako sa vyhnúť zamestnaniu a nemusieť platiť svoje dlhy.

Najmä si však myslím, že rómsku problematiku nemajú v rukách správni ľudia. Riešiť ju nemôžu iba sociálni  pracovníci. Túto otázku by mali dostať do rúk generáli priemyslu a ekonomiky. A čo najskôr po skončení krízy. Tí by mali rozmýšľať, ako využiť  nekvalifikovanú pracovnú silu. Sociálna dávka by sa mohla odpracovať aj vo fabrike vykonávaním  pomocných činností. Stykom s ostatnými pracovníkmi by si Rómovia dokázali vytvoriť väzby, ktorým hovoríme sociálny kapitál, a ten potom využiť pri budovaní ďalšej kariéry.

Právne vákuum

Stálo by tiež za to položiť kompetentným otázku, ako uplatňujú  postihy voči Rómom porušujúcim zákony. Ako sa využíva inštitút osobitného príjemcu, keď úrady vedia, ako nakladajú so štátnymi dávkami. Neuplatňovanie už existujúcich právnych noriem a postihov spôsobuje, že sa príslušníci kultúry rómskej osady ocitli v právnom vákuu (co mi možu zrobic?).

Uvedomujem si, že pre úradníkov by riešenie problému znamenalo predovšetkým efektívne využitie pracovného času. Miesto vysedávania v kancelárii konať v teréne, riešiť priestupky, viesť agendu o využití odobratej sociálnej dávky...

Mali by sme sa však vyhnúť snahám urobiť z Cigánov Slovákov. Vnútorná štruktúra ich spoločnosti, systém sociálnej kontroly, ale aj spôsob bývania by sme mali rešpektovať. To nakoniec nemusí nikomu až tak prekážať. Môžeme však pracovať na tom, aby nebolo také jednoduché zneužívať pomoc štátu a páchať (aj malú) trestnú činnosť. Pritom niekedy stačí dôsledne využiť platnú legislatívu. A tú použiť aj voči zamestnancom štátnej správy, čo svojou ľahostajnosťou Rómom z osád takýto život umožňujú!

(Autor je kultúrny antropológ, romista)