„Ty počuj, čert turecký, prekliaty brat a kumpán satana, sekretár samotného Lucifera. Čo si Ty do čerta za rytiera, ked holou rit'ou ani ježa nezabiješ. Nech čert Tvoje vojsko požerie. Nebudeš Ty, sukin syn, nad kresťanmi vládnuť! Tvojho vojska sa mi nebojíme. Na zemi aj na vode sa s Tebou budeme biť, hnusný prekliaty syn, job Tvoju mať!...

Ivan Sirko a jeho záporožská družina

Falzifikát alebo originál?

V 17. storočí sa v diplomatickej korešpondencii podobný tón a ostré vyjadrenia často používali, hoci list záporožských kozákov je extrémnou ostrosťou vyjadrení vo svojej kompozícii jedinečný a exemplárny. Je známe, že kozácka vojenská kancelária udržiavala písomný styk s priateľmi i nepriateľmi a daný dokument možno považovať za originál, aj keď niektorí autori pochybujú o jeho pravosti. Napísaný bol po ukrajinsky, teda v jazyku, ktorým komunikovala väčšina kozákov a zodpovedá kozáckym diplomatickým praktikám. Jazykovedci potvrdzujú, že je napísaný jazykom danej doby. Mnohé ďalšie listy sú len rôznymi napodobeninami uvedeného listu záporožských kozákov. Predpokladá sa, že napríklad list čigirinských kozákov napísaný po rusky vznikol v cárskej kancelárii v Moskve (Posoľskij príkaz) práve podlá listu záporožských kozákov a je jeho neskorší falzifikát. Výrazy používané v liste boli pre kozákov bežné. Svedčí o tom napríklad aj list vzbúrencov adresovaný do Orenburgu tunajšiemu orenburgskému gubernátorovi, uvedený slovami: „...vnukovi sutana, synovi diabla...," alebo list tureckému sultánovi z roku 1697: „Ty sultán turecký, z prekliatych najprekliatejši busurman, brat a spoločník čerta..." Podobný tón vidíme aj v listoch poľského kráľa tureckému sultánovi: "Ty zaslepený protivník Boží, pohan potupený, dedič pekelný..." Diplomatická prax kozákov teda zodpovedala svojej dobe a pre nás vytvára obraz o spôsobe a úrovni diplomatickej komunikácie v časoch tureckej expanzie do Európy. Až keď sa v 18. storočí prevalila Európou vlna osvietenstva, do medzinárodnej diplomacie vnikol vyberanejší slovník a spôsoby. Hoci od napísania listu kozákov tureckému sultánovi uplynulo viac ako 300 rokov, ostáva ako forma diplomatickej korešpodencie dodnes aktuálny. Veď napríklad, keď pred rokmi hodnotili predstavitelia Európskej únie úradnú nótu z vtedajšej Juhoslávie, prirovnali ju k spomínanému listu kozákov s vyjadrením, že je rovnako urážlivá ako list tureckému sultánovi...

IVAN SIRKO: Kozácky ataman Záporožskej Seči, ktorý bol iniciátorom listu tureckému sultánovi Mohamedovi IV. Dátum narodenia Ivana Sirka nepoznáme /niektoré pramene uvádzajú rok 1610/, no vieme, že pochádzal z rodiny ukrajinského kozáka. Prvé historické správy z jeho života sa zachovali z rokov národno-oslobodzovacieho boja Ukrajincov v rokoch 1648 - 1654, keď bojoval po boku hajtmana Bohdana Chmeľnického. Neskôr sa vyznamenal v bojoch s Turkami a jeho bojové umenie a odvaha boli medzi kozákmi povestné. Od roku 1663 si ho kozácka starešina Záporožcov niekoľkokrát zvolila za atamana a po nezhodách s viacerými ukrajinskými hajtmanmi (P. Dorošenko, I. Samojtovič) od roku 1670 sa stal zástancom ukrajinsko-ruského zblíženia. V tomto období ako zástanca ruskej cárskej moci sa zúčastnil mnohých vojenských výprav proti krymským Tatárom a Turkom (Krymský chanát bol vazalom tureckej ríše).

ČIGIRINSKÉ ŤAŽENIA: Vojenské operácie tureckej armády, podporovanej spojencami, krymskými Tatármi v čase rusko-tureckej vojny 1677 - 1681. Sultánske Turecko sa pokúsilo ovládnuť celú Ukrajinu a vyhlásiť Rusku vojnu. Vojenské ťaženie začalo obsadzovaním strategického centra pravobrežnej Ukrajiny, mestom Čigirinom. 120 tisícová turecko-tatárska armáda sa po troch týždňoch bojov o mesto Čigirin napokon musela stiahnuť pred obranou 32 tisíc ruských vojakov a 25 tisíc ukrajinských kozákov vedených ruským vojvodcom G. Romodanovským a ukrajinským hajtmanom I. Samojlovičom. O rok neskôr zaútočilo na mesto takmer 200 tisíc Turkov vezíra Kara Mustafu a v boji sa stretlo so 120-tisicovou rusko-ukrajinskou armádou už spomínaných velitelov. K úspechu Rusov a Ukrajincov tu významnou mierou prispela pomoc vojska Záporožských kozákov vedených atamanom Ivanom Sirkom. V roku 1681 bola rusko-turecká vojna ukončená Bachčisarajským mierom, ktorý kozákov nie príliš uspokojoval (pre vysvetlenie: ukrajinský hajtman predstavoval najvyššieho predstaviteľa celej Ukrajiny, po rozdelení Ukrajiny na Pravobrežnú a Ľavobrežnú, zastávali hajtmani post v každej časti Ukrajiny. Kozácky ataman bol najvyšším predstaviteľom Záporožskej Seči, ktorá v tomto období vystupovala ako samostatný celok, hoci bola súčasťou Ukrajiny. Predurčovalo ju k tomu jej zvláštne postavenie plateného vojská v službách niektorého z panovníkov s vlastnou nezávislou samosprávou a územím).

Text: prof. PhDr. Jaroslav Straka, DrSc.