Druhé kolo volebného nezáujmu

Ak má pravdu kolega Schutz, že „tradícia, na rozdiel od strán, na Slovensku nezlyháva", tak dnes, v porovnaní s prvým kolom volieb do VÚC, dôjde k jednej zmene. Pred dvoma týždňami neprišli voliť štyria z piatich oprávnených voličov, v druhom kole príde už len jeden z desiatich. Naša ústava hovorí, že v republike vykonávajú moc občania „prostredníctvom svojich volených zástupcov". Deväťdesatinový nezáujem o to, kto bude v mene občanov moc vykonávať, je príliš veľkým pokušením pre ľudí, ktorí sa o moc zaujímajú vždy a na každej úrovni.

Faktom je, že druhé kolo volieb predsedu VÚC možno považovať za anomáliu. V roku 2001 sa dostala do zákona pochybne, lebo v druhom čítaní návrh HZDS na zavedenie dvojkolovej voľby najprv neprešiel, ale napokon sa tam predsa len dostal po pofidérnom opakovaní druhého čítania. Horší od pôvodu má dvojkolovosť už len účel - na rozdiel od starostov a primátorov volíme županov v dvoch kolách preto, aby sa predsedom nitrianskeho VÚC nestal politik strany, ktorá reprezentuje maďarskú menšinu. To, že dvojkolovosť majú na svedomí politici a ich fóbie, nemožno považovať za dostatočný dôvod, aby ich voliči mohli ignorovať tak ako nezmyselné a účelové referendá z roku 2000 či 2004 o skrátení volebného obdobia. Dodatočným dôvodom, prečo ísť voliť, je samotný priebeh prvého kola. Toľko machinácií a korupčných pokusov sa v ňom objavilo preto, lebo až príliš veľa ľudí nešlo voliť zadarmo. Keby sa praktiky z prvého kola uplatnili a priniesli svoj efekt aj v druhom kole, budeme oveľa bližšie k tomu, aby sa z volebnej korupcie stala slovenská konštanta.

Štátna moc má pochádzať z občanov, a nie z voličov, ktorí sa nechali kúpiť za pár eur. Preto musí mať republika dosť občanov, a to v každých voľbách.