Nikdy neplač nad niečím, čo nemôže plakať za tebou.
(pravdivosť priradenia príbehu k Sofii Loren sa mi nechcelo overovať)
Pohľad na svet cez rameno skutočného priateľa je jednou z najlepších vecí umenia žiť...
Keď mi v Londýne ukradli všetky šperky, bola som zničená a zúfalá.Sedela som na posteli a pozerala na prázdnu komodu.
Vittorio de Sica sediac vedľa mňa mi povedal: Sophia, zlatko, nemrhaj slzami.Sme dvaja Neapolčania narodení v chudobe. Peniaze prichádzajú a odchádzajú...
Čo tým myslíš, Vito, nechápem.Tieto šperky boli predsa mojou súčasťou !
Nikdy neplač nad niečím, čo nemôže plakať za tebou ! odpovedal mi Vittorio.
Tieto slová si pamätám dodnes.
( Sophia Loren)