Štát si uzurpili pre seba, je ich brlohom, snoridlom, kyjakom, aj válovom. (Robert Mistrík)

http://blogy.etrend.sk/robert-mistrik/zakladame-novu-politicku-stranu/149271.html

Našu krajinu ovládla banda ľudí, ktorá sa zbojnícky rozhodla ozbíjať štát, dôchodkové fondy, majiteľov pozemkov a neskôr možno aj každého, kto niečo má. Nešetrí pri tom grobianstvom, vyhrážkami, vulgarizmami, vydieraním. Vo vedení štátu sa udomácnila lož, populizmus, demagógia a stupidita. Oni neriešia, čo raz bude s našimi deťmi, ich nezaujíma moderný svet, im sú ľahostajné dezolátne nemocnice, ich zaujíma len dvoje, kúpeľ v preferenciách a blaho ich oddaných. Ale aj to je ťažká práca, vyžaduje konštantné vytváranie napätia, chov nacionalizmu, pestovanie neokomunizmu.

Oni žiadnu odbornú debatu nevedú, oni len hľadajú vnútorného nepriateľa, len potiaľ siaha ich duchovný svet a pojmový aparát. Pád totalitného režimu si slovami vodcu vôbec nevšimli, no všimli si začiatok ich revolučného letopočtu 2006, pred tým sme boli len chudáci s holými zadkami. Ich deštrukčný boľševizmus pred voľbami vystriedal hedonistický tárajsocializmus po voľbách. Miesto tvorivého optimizmu, motivačnej osvety, moderných vízií a šance pre usilovných len hromžia, varujú, molestujú a drístajú. Štát si uzurpili pre seba, je ich brlohom, snoridlom, kyjakom, aj válovom.

Pre oznámenie tak dôležitej správy by som ako vedec volil na úvod radšej iný jazyk, iné argumenty, inú formu, no svet je potrebné popisovať realisticky a nie ho maľovať so zažmúrenými očami.

Čo s tým? Existujú dve polohy. Tú prvú opísal Kamil Peteraj v najnovšej knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom - Aby to fungovalo: „Slovák je večer v krčme náramný hrdina. A ráno je to taký ušliapnutý človiečik. A večer zasa vstáva z popola ako vták Fénix." Nemôže to byť ale poloha pejoratívna. Máme tu predsa zastupiteľskú demokraciu, správu vecí verejných sme delegovali na našich parlamentných vyslancov a z tepla domova legitímne očakávame, aby hájili naše záujmy a práva. No realita je dobre známa. Unavená, demotivovaná, opotrebovaná, jalová opozícia je neschopná zápasiť za slobodu, slušnosť, prosperitu, je vnútorne zacyklená, utopená v spomienkach na minulosť a ku dnu ťahaná hriešnymi kameňmi.

Druhá poloha je aktívna. Keď to nerobia za nás iní, musíme z gauča vstať a pustiť sa do mimoriadne ťažkej práce sami. Pod vedením Richarda Sulíka sme sa rozhodli založiť politickú stranu s predbežným názvom Sloboda a Solidarita (SaS). Cieľom strany je liberálna ekonomická politika založená na hodnotách slobody a solidarity. Vytýčili sme si základné tézy, ktoré môžete nájsť tu. Je ešte predčasné definitívne uzatvárať ciele a postoje, tie sa budú postupne upresňovať. Jedna zásada je ale pre nás záväzná už dnes, so Smerom a s Ficom nikdy a za žiadnych okolností.

Členovia prípravného výboru novej strany sú Richard Sulík (predseda), Jozef Mihál, Richard Švihura a Robert Mistrík. Viac sa o nás môžete dozvedieť tu (RS), tu (JM), tu (RŠ) a tu (RM). Táto štvorica nie je ale žiadny doživotný ústredný výbor, považujeme sa skôr za úvodný impulz pri hľadaní nových, minulosťou nezaťažených, odborne a morálne zdatných tvárí. Radi by sme v našich radoch privítali všetkých, ktorí sú s nami na rovnakej svetonázorovej vlnovej dĺžke, nechcú len pri pive nadávať a majú chuť zmeniť túto krajinu k lepšiemu.

Zakladanie strany je nie len o nadšení, tézach a osobách, je to aj akt praktickej povahy. Registrácia novej politickej strany vyžaduje okrem iného 10 000 podpisov, ktoré začíname dnešným dňom zbierať. Ak by ste radi podporili náš úmysel a získali podpisové hárky s inštrukciami, napíšte nám.

U nás už veľa strán v minulosti vzniklo a skôr či neskôr aj zaniklo. My náš počin ale neberieme ako chvíľkovú avantúru blogerov, sme pripravení s maximálnou rozhodnosťou, obetavosťou a osobným nasadením vytvoriť stranu, ktorá bude mať na Slovensku pevné miesto. Sme rozhodnutí vstúpiť do jamy levovej, nekompromisne, úprimne a bez zištných záujmov presadzovať názory, ktorým veríme. Čaká nás sizyfovská práca, ale vzdať sa nikdy nemienime.