Maďarský veľvyslanec na recepcii v Južnej Amerike v roku 1944

Počas II.svetovej vojny, v roku 1944 v Riu de Janeiro konala recepcia, na
ktorú bol pozvaný aj maďarský veľvyslanec. Keď vstúpil
do sály, oblečený do slávnostnej uniformy, pozdravil nacistickým pozdravom.
Hostiteľ, vplyvný bankár, si to všimol a pri prvej príležitosti oslovil
veľvyslanca:

"Pán veľvyslanec, pozdravili ste heil Hitler, ľud vašej krajiny patrí k
nordickej rase?" "Nie, my sme pôvodom z Mongolska." znela
veľvyslancova odpoveď. "Aha, teda váš štát sa rozprestiera v Ázii?" vyzvedal
ďalej hostiteľ. "Nie, naša krajina leží v strede Európy." "Aha, ale tam je
teraz vojna, aj vy ste do nej zapojení?" "Áno, bojujeme proti Sovietskemu
zväzu." "A máte voči nemu územné požiadavky?". "Nie, voči nemu územné
požiadavky nemáme. Tie máme voči Rumunsku a Slovensku." "Aj to sú vaši
nepriatelia?" "Nie, to sú naši spojenci."
Hostiteľ bol tým trochu zmätený, ale potom uvidel, že veľvyslanec má na
uniforme kráľovský znak a pokračoval vo vypytovaní: "Ako vidím, vaša krajina
je kráľovstvo. Ako sa má váš kráľ?" My kráľa nemáme, nám vládne admirál."
"Admirál?, teda vaša krajina leží pri mori."

"Nie, my sme štát vnútrozemský." Po tomto ešte zmätenejší hostiteľ sa pýta:
"A ako sa teda má váš admirál?" "Zajali ho Nemci." ? To sú tiež vaši
nepriatelia?" "Nie, to sú naši najväčší priatelia a spojenci." "Sakra
chlape, ja už ničomu nerozumiem, ste kráľovstvo vo vnútrozemí Európy,
ktorému vládne admirál, ktorého zajali jeho priatelia, bojujete s niekým, od
koho nechcete ani aker zeme a naopak, chcete územia od svojich spojencov. Čo
sú to tam u vás za čudné pomery?" "Aby ste vedeli pán bankár, to je nový
európsky poriadok!"

Verzia tohto vtipu k knihy J. Kalinu Tisíc a jeden vtip:

Na sklonku vojny bola v istom juhoamerickom meste recepcia, na ktorej sa zúčastnil aj vtedajší vyslanec horthyovského Maďarska. Keď vošiel, pozdravil fašistickým vztýčením pravice. Hostiteľ sa začudoval a začal sa ho vypytovať na pomery tam, za oceánom.

– Pán vyslanec, ráčili ste pozdraviť nacistickým pozdravom, všakže? Určite ste príslušníkom nordickej rasy.

– Nie, prosím, my Maďari sme mongolského pôvodu.

– Ach tak, váš štát teda leží kdesi v hlbinách Ázie?

– Ó, nie, my sme európsky štát.

– Ak sa nemýlim, máte titul kráľovský veľvyslanec. Ráčite byť teda z kráľovstva. Ako sa darí jeho veličenstvu kráľovi?

– Prepáčte, to je omyl. My kráľa už dávno nemáme. Nám vládne admirál.

– Ach tak! Ste teda prímorský štát?!

– Ó, nie, sme vnútrozemský štát!

– Zaujímavé. Aj vy ste zapletení do veľkej európskej vojny?

– Pravdaže. Statočne bojujeme na bojiskách.

– Iste máte veľké územné požiadavky.

– Áno, naše územné požiadavky sú dosť veľké.

– A na kom ich uplatňujete, pán kráľovský vyslanec?

– Na susedoch, na Slovákoch a Rumunoch.

– To sú teda v tejto vojne vaši nepriatelia?

– Nie, to sú naši spojenci.

– Vaši spojenci? A s kým vlastne bojujete?

– So Sovietskym zväzom.

– Aha, a voči tomu máte tiež územné požiadavky?

– Nie, nemáme.

– To je naozaj čudné. A čo na to vraví váš vládca, admirál?

– Toho sa, žiaľ, nemôžeme spýtať, lebo je práve v zajatí.

– Admirál je v zajatí? Kto ho zajal?

– Nemci.

– Aj to sú vaši nepriatelia?

– Kdeže! To sú naši najoddanejší spojenci.